Čím viac sa v spoločnosti prejavujú (a získavajú „navrch“!) rôzne nedemokratické praktiky, tým častejšie sa to v politických diskusiách zvykne komentovať ako „zlyhávanie demokracie“, „krehkosť demokracie“, „ohrozovanie demokracie“, „problém občanov ktorí nedorástli na demokraciu“ a podobne, čo považujem za zahmlievanie podstaty problematiky skutočnej demokracie.
Nedávno pri prehľadávaní informačných serverov som objavil výborný článok, kde síce podstatou boli otázky propagandy, pritom však v úvodnej časti autor najprv rozoberal „deľbu moci“, a v tej súvislosti úplne prirodzene konštatoval rôzne „zlyhávania“ (deľby moci, vzájomnej kontroly, …). To ma podnietilo, aby som v diskusii pod článkom pripojil svoj názor, a širšie rozviedol tému „zlyhávania“ v demokracii.
Keďže myslím, že text toho komentára má širší záber, a obstojí aj ako samostatný článok, ponúkam ho na čítanie a diskusiu nižšie:
——————————————————————
13. mája 2023 19:39
Na súčasné politické diskusie sa hodí Einsteinov výrok: „Šialenstvo je robiť rovnakú vec opakovane a očakávať iné výsledky“. Do zblbnutia sa hľadá zlepšenie v rámci starých pravidiel, ignorujúc fakt že tie sú cinknuté… Aj tie konštatovania čo píšeš, ako že „delenie moci zlyháva“ alebo „vidíme zlyhanie vzájomnej kontroly“, sa síce bežne používajú, ale mi nesedia na reálny stav vecí. Lebo zlyhávať môže iba niečo čo bolo pôvodne správne navrhnuté a zostrojené, a prípadne už niekedy správne fungovalo. Ale to, čo je od začiatku zle navrhnuté, zle zavedené, už môže iba zle fungovať. IT-čkári na to majú pekný bonmot: Ten problém nie je bug ale fičura…
Ako môžeme pozorovať na fungovaní našej politickej scény, ústavné pravidlá sú účelovo krivo nastavené tak, že parlament a vláda sú „jedno telo – jedna duša“, teda obe sú obsadené a dokonale previazané cez stranícke aparáty! A tiež majú páky na ovplyvňovanie súdnictva, nielen cez vládne ministerstvo spravodlivosti, ale aj cez personálne nominácie sudcov, až po ústavných… Žiadne delenie moci, ale len moc koncentrovaná pekne v rukách straníckych bosov a ich podržtašiek, takže vzájomná kontrola o ničom…
Vzletné politologické frázy o deľbe moci, o vzájomnej kontrole, o brzdách a protiváhach, sú prakticky len zástierkou reality, aby si občania nezačali klásť otázky že kto má vlastne v rukách skutočnú moc. Hoci sa vo všetkých tvaroch skloňuje slovo demokracia, teda v pravom slova zmysle „vláda ľudu“, tak ľud nie je k „vládnutiu“ pripustený ani omylom. Falošné náreky nad „krehkou demokraciou“, „zlyhávaním demokracie“ alebo „ohrozovaním demokracie“ sú len falošným plačom na nesprávnom hrobe. Podstatne ľahšie sa analyzujú deje na politickej scéne ak človek vychádza z triezveho predpokladu že skutočná demokracia u nás nikdy nebola a ani nie je… Ani nikde vo svete…
Hovoria nám, že máme zastupiteľskú demokraciu, že ľud vykonáva moc prostredníctvom zvolených zástupcov, ale pre volených straníckych poslancov sú záujmy ľudu niekde na konci najnižších priorít. Pritom je bežné pravidlo, že všetci vládcovia (aj monarchovia) vládnu prostredníctvom svojich zástupcov, ale na rozdiel od našej „vlády ľudu“ majú plné právo nielen okamžite odvolať svojho zástupcu pokiaľ nekoná v záujme vládcu, ale aj bezodkladne zrušiť zástupcovo nevyhovujúce rozhodnutie! Efektívna operatíva! Žiadne čakanie 4 roky na koniec volebného obdobia, a medzitým bezmocné čumenie na vyčínanie „zástupcov“ odtrhnutých z reťaze…
Ako najdôležitejšie treba zásadne zmeniť volebný systém, aby ľudia si volili svojich zástupcov zdola, od volebných okrskov. Tam si musia ľudia zvoliť najlepšieho zo svojich radov, základ skutočnej elity národa, nie súčasné samozvané elity straníckych nedoukov. Títo poslanci si v okresoch zvolia spomedzi seba poslancov do Národnej rady, počet podľa veľkosti okresu. A najdôležitejšie: Väčšinový názor poslancov musí byť najvyššou autoritou (mocou) v krajine! V každom okamžiku, v každej otázke! Žiadna deľba moci, len delegovanie, žiadne brzdy a protiváhy, žiadne viacnásobné (dokonca volené!) centrá moci… A aby skutočne rozhodnutia v Národnej rade boli v súlade s väčšinovým názorom ľudu, tak musí byť spätná väzba, že novoprijaté zákony budú následne posudzované v okresných zastupiteľstvách, a tie budú mať právo zmeniť ako hlasoval poslanec za ich okres!
Často voči takto zloženému parlamentu z jednotlivcov zaznieva výhrada, že poslanci sa nebudú vedieť dohodnúť na zostavení vlády. Je však najvyšší čas, aby sa prestalo s nezmyselným prekopávaním vlády a štátnej správy po každých voľbách. Treba zaviesť systém jednotnej a trvalej samosprávy (od vrcholu súčasnej vlády, cez štátnu správu až po súčasnú najnižšiu samosprávu), zloženej z odborníkov ako trvalých zamestnancov. Poslanci len z navrhnutých kandidátov vyberú premiéra (najvyššieho správcu), ktorý bude osobne zodpovedný za činnosť kompletnej samosprávy, a bude sa riadiť plánom práce a pokynmi poslancov… Už žiadna štátna správa, žiaden „zlý štát“, len jedna viacúrovňová samospráva!
A médiá, tie sú jedným z ďalších kandidátov na zavedenie jasných a dôsledných ústavných pravidiel ich činnosti. Veriť riekanke o „novinároch ako strážnych psoch demokracie“ je nielen naivné, ale dokonca sebazničujúce. Do novej ústavy treba zaviesť pravidlo, že povinnosťou každého média venujúceho sa spravodajstvu a publicistike, bude poskytnúť za úhradu primeraný priestor (25% ?) pre potreby všetkých poslancov a predstaviteľov ústavných orgánov. Poslanci Národnej rady v celoštátnych médiách, okresní poslanci v okresných novinách… Toto pravidlo budú administrovať pracovníci Národnej rady…
Je najvyšší čas, aby sa prestalo hľadať „politické“ riešenie v tom, ktorému straníckemu „pandrlákovi“ to hodiť v najbližších voľbách, ale aby sa čo najširšie diskutovalo ako si usporiadať spoločnosť podľa úplne nových pravidiel, skutočne demokratických…
——————————————————————
Poznámka: Moja súhrnná kritická analýza nášho spoločenského systému je podrobne popísaná v základnom dokumente tejto stránky.
Demokracia nahlas 
Pridaj komentár